Široké pole pôsobnosti dizajnu dnes zahŕňa nielen tvorbu produktov, vylepšovanie ich estetickej a funkčnej roviny, ale aj navrhovanie inovatívnych konštrukčných riešení, systémov, v ktorých sa produkt pohybuje, či už vo sfére výroby, predaja, alebo ich likvidácie. Ale nielen to. Dizajn dnes zasahuje aj do navrhovania širšieho rámca fungovania spoločnosti ako takej cez tzv. dizajnérske myslenie. Dizajn sa posúva od produktu k servisu.Nemožno tiež ignorovať dosah digitálnych technológií, ktoré otvárajú nové otázky a spochybňujú zaužívané uvažovanie o dizajne jednak v rovine jeho tvorby, produkcie a užívateľov.
Ďalšou rovinou je jeho často kontroverzné vnímanie. Na jednej strane stojí predstava, že úlohou dizajnu a dizajnéra je vylepšovať svet a prinášať riešenia problémov, na strane druhej hovoríme o tzv.„paradoxe dizajnéra“, ktorý sa snaží zlepšiť svet navrhovaním produktov a prinášaním inovácií, ktoré ale spôsobuje spotrebovávanie zdrojov, energie a znečistenie prostredia. Ide teda iba o čiastkové riešenia v rámci systému, ktorý je vnútorne neudržateľný.
V ďalšom pláne sledujeme veľmi zjednodušené vnímanie dizajnu ako popovej disciplíny, ktorá je primárne orientovaná na zisk a zvyšovanie spotreby, čo ovplyvňuje jeho status v kultúrnej hierarchii ako menej hodnotného umenia. Na druhej strane sa ukazuje, že dizajn môže plniť poslanie ako prostriedok osobného a kultúrneho prejavu, čím môže prekročiť aj dosah umenia.
V poslednom období sa čoraz častejšie diskutuje o nutnosti zmeny paradigmy a prehodnotenia zdanlivo nemenných pozícií dizajnu vo svete, ktorý sa pomaly presúva do nehmotného digitálneho priestoru na pozadí hroziacej klimatickej krízy.